I napriek úsiliu sám dohovoriť, že to zvládnem aj bez partnera a v skutočnosti sa mi nedarí bežne fungovať, pociťovať spokojnosť v ďalších oblastiach života – v práci, okruhu známych, ak strácam chuť do jedla, mám poruchy spánku, častejšie sa izolujem, príp.utiekam k alkoholu, ak začínam pociťovať zdravotné problémy…, sú to pre mňa varovné signály. Signály psychiky, že si neviem pomôcť sama a potrebujem odbornú pomoc.
Sú rôzne druhy pomocí, cvičení, od rôznych klubov, krúžkov, hobby činností, motivačných tréningov až po uchopenie hlavných príčin spôsobujúcich neschopnosť fungovať sám. Tieto príčiny sa odhaľujú a ošetrujú v psychoterapii.
Pr. v stručnosti povedané — vieme, že kvalita vzťahov, ktoré máme v dospelom veku sa odvíja od kvality vzťahov v ranom detstve. Neschopnosť existovať sama znamená, že som nevedome stále zviazaná, neodpútaná od primárneho objektu – je to len veľmi zjednodušene povedané. V praxi to vyzerá tak, že sa dieťa vnútorne viaže na mamu, čo je nevyhnuté, aby z neho vyrástol zdravý jedinec, ale v prvých rokoch sa začína odpútavať (samozrejme veku primerane) – napr. chce si samé niečo vybrať — hru, oblečenie… mamina má pustiť dieťa, zároveň byť mu na blízku. V plnej dôvere ho vníma, pozoruje, usmerňuje, keď je treba. Keď mamina nepúšťa dieťa, napríklad na pieskovisku maminy stoja v hlúčiku a deti sa hrajú, riešia drobné konflikty, zrelá mamina pozoruje, zasiahne podľa potreby dotiahnuť detský konflikt. Hyperprotektívna, prehnane starajúca sa mamina drží dieťa vo zvýšenej kontrole, je mu stále za pätami, rieši, rozpráva za dieťa, odpovedá za dieťa, je v pieskovisku i keď je dieťa schopné byť tam samé… Takáto mama mu nedáva priestor na vlastné reagovanie, na vývoj. V tomto prípade je dieťa plné neslobody a vytvára si obraz o sebe samom, že nie je schopné fungovať samé. Takto rastie, pôsobenie mamy je stále príliš zasahujúce a jednou z ďalších možných ciest vo vývoji dieťaťa je ustrnutie v závislom zväzku. Čo sa v dospelosti môže prejavovať v rôznych obmenách – napríklad pri strate partnera. Takto neseparovaní dospelí majú zvýšený problém aj pri iných stratách – strata práce, odchod na pracovný pobyt, služobnú cestu, dovolenku, zmena práce, ľudí… (rovnako závislo fungujú aj dospelí nesýtiacej mamy, ktorí sa vo vzťahoch usilujú nájsť potvrdenia seba, ktoré sa im v detstve nedostalo…).
Po odhalení príčin problematického fungovania v terapii sa prežívanie uvoľňuje. A nielen v súvislosti s vysporiadaním sa s rozpadnutým vzťahom, ale má dosah aj na ostatné oblasti fungovania… Ak som vysporiadaná s rozchodom v predchádzajúcom vzťahu, som pevne ukotvená, a môžem mať nový vzťah. Som schopná dávať i prijímať.
Príklad z terapie
Klientka prišla do terapie s komplikovanými fyzickými symptómami, ktoré sa spustili pri nevydarených pokusoch o rozpad nefunkčného vzťahu (po rozvode si okamžite našla partnera, ktorý ju vydieral). Jeho manipulatívne, zneužívajúce správanie si dlhé obdobie bagatelizovala, až partnerovú patológiu nevládala ďalej tolerovať. K rozchodu sa nevedela odhodlať, pretože sa jej situácia dvojnásobne skomlikovala. V tom čase jej odchádzalo dospelé dieťa na štúdium do zahraničia… nevedela si predsaviť byť sama. Samota sa spájala s vlastnou smrťou, vo vzore „som sama, neexistujem“. Postupne, so spájaním obdobia prvého odpútavania sa od mamy prešla klientka všetkými bolestnými pocitmi sprevádzajúcimi prvé kroky odlúčenia. Odreagovávaním minulého sa aktuálny stav klientky upokojoval. Pomaly klientka objavila čaro slobody. Samota so strachom nemala nič spoločné. Z času na čas si SAMOTU dokonca vyhľadá, a vie si ju užívať. Prečistila si vzťahy aj na iných úrovniach, neustupuje len z dôvodu strachu, že by ich stratila… funguje uvoľnene. Teraz sa cíti byť pripravená na nový vzťah. Verím, že na zrelej úrovni.