Toto priamo formuje osobnosť dieťaťa (netreba podliehať chvíľkovým banálnym nechutiam, nezdarom…). Formuje to osobnosť dlhodobo. Či už ide o výtvarný krúžok, hru na hudobný nástroj, tanečnú, pohybové aktivity, dramatický krúžok = všade sa dieťa stretáva s úspechom, neúspechom, prekonávaním nechutí, niekedy bolestí, popri tom zažíva na sebe pocit jedinečnosti, uplatňovania fantázie, pocit realizovania sa, odľahčenia od reálnych problémov školských, kamarátskych… zažíva pocit sebarealizácie, sebauvoľnenia, sebanaplnenia. Nemusí si kompenzovať sýtenie vlastného sveta na niekom druhom, prípadne agresivitou voči druhým.
S týmto dieťa rastie. Aj keď napr. volejbal, ktorý dieťa hrávalo na základnej škole už dávno nie je v repertoári činností dospelého jedinca, ale v zručnostiach psychiky trvalo zostáva spôsob ventilovania, narábania so stresom – práve vybitím sa v športovej aktivite, zvykaním si na systematickosť, psychika je vedená k zmyslu a cieľu. Aj keď sme na nejaký ten krúžok dávno zabudli, naša psychika si pamätá. A k týmto, alebo veľmi podobným mechanizmom zvládania sa môže aj v dospelom veku vrátiť — práve v náročných situáciách (nevedome, aj vedome).
Lenivosť dieťaťa — mladší školský vek.
Na začiatku samozrejme zistíme, o aký problém ide. Či je odmietanie aktivít v nesplnených očakávaniach rodič — dieťa, v nezaujímavosti aktivity, v prílišnej obtiažnosti, v probléme s kamarátmi… Keď nájdeme dôvod odmietania, spoločne ho pomenujeme a riešime. Ak skutočne ide len o pohodlnosť dieťaťa, až o lenivosť, s týmto odmietaním musíme začať už v prvých začiatkoch prejavu.
Netreba dieťaťu hneď vyhovieť, ustúpiť a krúžok rušiť. Prekonávanie odporu, až lenivosti dieťaťa dieťa stimuluje. V tomto bode je dôležité, aby rodič nestrácal trpezlivosť, ale bol presvedčivý vo svojom rozhodnutí a trval na ňom.
Takto dieťa frustrujeme, ale zdravo! Dieťaťu nesplníme jeho prvotný pokus o odmietnutie. Dieťa sa musí naučiť prekonávať pohodlnosť. Takto sa učí budovať a posilňovať vlastnú cieľavedomosť a systematickosť.
Je predsa na rodičovi, aby posúdil, či uvedené rozhodnutie (či už ide o návštevu krúžku, o dokončenie začatej aktivity, o zákaz prepchávania sa sladkosťami…) je zdravé.
Rodič je kompetentný a zodpovedný za zdravý vývin dieťaťa. Nech je aj silný (zároveň plný lásky) v jeho plnení. Nemusí sa báť žiadneho poškodenia, znižovania sebavedomia dieťaťa. Takéto láskavé a dôrazné vedenie dieťa zároveň učí vstrebávať, formovať vlastný aparát fungovania, učí sa v zdravej miere tolerovať autority a priestor druhých.